Špeciálny článok : Autoškola v 17!

Ty chodíš na autoškolu? Tak skoro? Áno s touto otázkou som sa stretávala naozaj často. Aj keď som sa nechválila každému koho som stretla, stačí že vás niekto uvidí sedieť v aute, kde hore priam bije do očí nápis autoškola a vedľa vás sedí nejaká divná cudzia osoba, váš vystresovaný fejs a už sa to šírilo ako vírus. Tento celý dlhý článok chcem venovať autoškole, ako som to zvládala, ako prebehol ten veľký deň Dé (skúšky) a potvrdiť, že isť v sedemnástich na vodičák nieje vôbec skoro a dokázať že aj dievčatá vedia šoférovať ! ;)

A prečo si išla v 17 ?

A prečo to nevyužiť ? Čím je človek mladší tým je aj odvážnejší, síce poznáme mladých frajerkov, ktorý radi obiehajú v ostrých zákrutách 90 km za hodinu a najlepšie keď je to niekde v dedine alebo meste ale toto nieje určite môj prípad...Mnoho ľudí sa pýtalo prečo som išla už v sedemnástich...iba spomeniem, že v 17ke musí vedľa vás sedieť vodič, ktorý ma 10ročnú prax, to len tak medzi rečou :D aby nedošlo k nedorozumeniam.O pár mesiacov mám 18násť a som rada, že ju mám za sebou. Keď som bola druháčka v škole toho bolo oveľa menej a mala som čas sa venovať jazdám, učiť sa na testy...Niekto by to možno považoval za nevýhodu, že vedľa vás musí niekto "sedieť" ale ja to beriem skôr naopak...hoc teraz do mňa oco hučí, sem tam ponadáva, hovorí mi aspoň nejaké tipy, pomáha mi na križovatkách, v krízových situáciach sa mám na koho spoľahnúť...áno je pravda, že si nemôžem sadnúť do auta ako frajer zaparkovať pred školou, hodiť kľúče do tašky,  prehodiť ofinku pousmiať sa a všetko je OK...aj tak by som štrajkovala pri parkovaní :D Takže si myslím, že síce teraz jazdím s niekym ako za trest ale zato v 18 sa nebudem báť šoférovať (viac menej)

Ani by ste neverili aký to bol spontánny nápad. S kamošom sme sedeli v na obede a on na mňa poďme si po prihlášky do autoškoly...pozrela som na ňho nechápavo a samozrejme vykríkla, že ideme! :D Prišla som domov a prehlásila "mami, oci idem na vodičák"  a tiež na mňa pozreli nechápavo. Oco to musel nejak prehltnúť, že nebude jediný šofér v rodine  :)

Teórie neboli až také nudné...

Hneď po trenažéri na ktorý som sa mimochodom bála ako keby to bola moja najťažšia a najväčšia skúška v živote (áno ja viem bála som sa zbytočne, bol ozaj v pohode) nasledovali teórie z ktorých mám pár perličiek a stále sa nad nimi pousmejem, keď si na nich spomeniem. Náš inštruktor stále čítal z prezentácií a na miesto prechod pre chodcov, vzniklo nejakým zázrakom prechod prechodov, keď sme mali tému poľnohospodárske stroje a menoval nejaké druhy.V prezentácii písalo ťažné oje a on si za tie oje pridal slabiku by... na chvíľu sa zastavil, zamyslel sa nad tým a rýchlo pokračoval ďalej, akože si to nikto nevšimol ale nie nie mýlil sa :D A posledná vec čo ma napadla sa týkala auto-sedačiek pre deti, zase menoval nejaké kategórie, ako tak čítal skupiny a k tomu hovoril aj kilá pre aké staré deti sú vhodné a podarilo sa mu tie kilá prehodiť z vekom, takže podľa toho čo nám hovoril by sme ešte v 20-ke  mali mať auto-sedačku pod riťkou a stále sme sa smiali či sme si na jazdu doniesli auto-autosedačku...

1. jazda

Teórie a trenažér neboli nič ale aj prišla aj prvá jazda :D poviem vám stresy to boli neskutočné, môj cieľ bol aby prežilo auto, ja a inštruktor, chvála Bohu sa to aj podarilo...nooo lenže ja som čakala, že na prvej jazde pôjdeme poza lesík a tam si budem skúšať rozbehy, veľmi ale veľmi som sa zmýlila, sadla som do auta on mi ukázal čo je brzda, plyn, spojka a povedal no môžeme isť, pozrela som na ňho a pomyslela som si , poviem tak po východniarsky "šaleny ši!" :D Keď som sa úspešne rozbehla a tešila som sa, že som sa vôbec rozbehla. Pozerám pred seba, volant som držala ako keby som padala z útesu a predo mnou asi najužšia brána akú som kedy videla (samozrejme, keď sedíte v aute všetko je zrazu nejaké úzke) aj tú som nejakým zázrakom prešla. A trvalo asi 5 minút, keď som si uvedomila, že ja som tá, ktorá drží volant :D ...V mojich predstavách to vyzeralo tak, že si budem skúšať rozbehy niekde pri lesíku ale v skutočnosti som prešla vyše 30 kilometrov a časť dopravnej špičky.

Ako dopadli moje skúšky?

A prichádza tá "najzábavnejšia časť"dlho očakávané skúšky, na ktoré sa každý veľmi teší :D Myslím, že o skúškach by som dokázala písať minimálne pár hodín ale nebudem to preháňať. Už nejaký mesiac pred skúškami som si pravidelne robila testy ale väčšinou iba prvých 20, stále som žila v tom, že ten zvyšok zvládnem pred skúškami ale veľmi som sa zmýlila, keď som zistila večer o ôsmej, že neviem zvyšných 15 testov, ešte ma neprepadla panika, povedala som si, že do polnoci ich zmáknem. Nó lenže to sa mi nepodarilo a urobila som 4 ...ráno som vstávala o piatej :D aby som si aspoň prešla ten zvyšok došla som tak po 30 test. Šla som na skúšky s tým, že som si nadávala prečo som si netrénovala aj ten zvyšok, tip pre vás učte sa testy! ale nie deň pred skúškami! Ešte teraz si spomínam aké som mala roztrasené kolená z toho, že nespravím test, ktorý som sa mohla do bodky hoc aj nabifliť ale všetko dopadlo až nad moje očakávania, test dopadol perfektne! Božia moc aké skvelé číslo testu som si vytiahla, už si ani nepamätám aké to bolo ale začínalo otázkou kde bol zakomponovaný autobus a po teste som si povedala, že dorazím cvičisko a že ho zmáknem, po úspešnom krúžení okolo kužeľov a ma už čakalo navoňané autíčko s ujom policajtom na zadnom sedadle :) A najkrajšia veta bola, keď mi povedal, že vodičák je spravený, spýtal sa ma koľko mám rokov 2 sekundy som potrebovala na rozpamätanie a chcela som mu povedať, že mám 16...vtedy som mala iné veci v hlave ako je môj vek :D Nakoniec po malom zakoktaní som zo seba dostala číslo sedemnááásť...Keď som vystúpila z auta až som neverila, že som to zvládla!